Údržba a ošetrovanie vábničiek

Vábenie zveri v súčasnosti prežíva značnú renesanciu a zvýšil sa oň záujem medzi lovcami, o čom svedčia pestré a nové ponuky výrobcov z renomovaných firiem našich i zahraničných. Rozmohli se tiež zvukové a obrazové inštruktážne nahrávky od rôznych autorov (CD, DVD, aj rôzne kurzy vábenia a súťaže vo vábení). Zabehnuté sú už Majstrovstvá Európy vo vábení jeleňov, Celoštátne súťaže vo vábení v ČR a SR (v SR naviac majstrovstvá SR vo vábení ostatnej poľovnej zveri – vrieskanie zajaca zajačím vrešťadlom, pískanie rujnej srny i srnčaťa srnčími vábničkami, ako aj krochkanie diviakov diviačou vábničkou). Spomínané súťaže sa už stali tradíciou. Spomenúť možno i predvádzané ukážky vábenia zveri na výstavách či iných poľovníckych podujatiach (na dňoch sv. Huberta vo sv. Antone, no i na okresnej úrovni v ČR i SR, ale i deťom v školách a na chovateľských prehliadkach trofejí).

Cieľom tohto článku je poradiť najmä mladším, menej skúseným, či začínajúcim  poľovníkom ako správne a účinne udržiavať a ošetrovať vábničky, ktoré majú už doma vo svojej loveckej výbave a začínajú ich aj používať.

O vábničkách sa medzi poľovníkmi hovorí, že sú ich „hudobným“ nástrojom. Teda každý hudobný nástroj, ktorý má slúžiť na verné vytváranie tónov v hudobnej skladbe, musí byť v bezchybnom technickom stave. Platí to aj o poľovníckych vábničkách. Mnohí poľovníci pri ich používaní zažili aj neúspech a nemilé prekvapenie, lebo sa im nepodarilo dobre a verne imitovať účinné zvukové prejavy, pretože ich vábnička bola rozladená a v zlom technickom stave. Kvalita a úspech vo vábení zveri závisí aj od kvality tej-ktorej použitej vábničky. Poľovník si teda musí udržiavať a ošetrovať svoje vábničky.

Najväčšiu starostlivosť potrebujú tie vábničky (jelenie ručadlá), ktoré sú vyrobené zo živočíšnych materiálov (rohovina, kosti, jelení hrtan, z čriev a pod.). Vábničky z kostí (zajačej, kačacej, husacej a pod. ), napr. na vábenie jariabkov, sú veľmi citlivé na mechanické poškodenie, ku ktorému dôjde ak ich prenášame vo vrecku s inými, najmä kovovými predmetmi, drobnými smietkami a prachom. Tiež pri dlhšom nepoužívaní sú voskové jazýčky zaprášené a suché - stačí krátka úprava a sú v poriadku. Keď zlyháva takáto vábnička (dobre je ich mať viac pri sebe 2 až 3) je potrebné upraviť rozladený voskový jazýček. Ten sa totiž častým fúkaním orosí alebo sa na naň prilepí čo len nepatrná smietka a vábnička je nefunkčná. Ak sa do správne naladenej vábničky, na ktorú dávame pozor, nedostanú rôzne nečistoty, dlhé roky nám bude dobre slúžiť. Pozor tiež na teplo! Napr. vábničku na diviaka nesmieme nechať v horúcom lete v okne auta, kde teploty dosiahnu i 60-70°C a túto znehodnotia.

Preto by sa viaceré druhy vábničiek mali nosiť v tvrdých púzdrach, ktoré ich chránia pred mechanickým poškodením. Pri oprave jazýčkov (u vábničiek na jariabky) stačí vystrúhať na konci zápalky jemný lopatkovitý jazýček a pomocou neho upravovať hlas vábničky, potom táto vydá potrebný správny zvuk. Niektorí výrobcovia tieto i iné vábničky umiestňujú, ako kolekciu vábničiek, do drevenej kazety. Táto ich síce dokonale chráni pred mechanickým poškodením, teplom, vlhkom, ale zasa ich nosenie do poľovného revíru nie je práve najpraktickejšie a najpohodlnejšie. Vábničky zo živočíšnych materiálov sú citlivé aj na prudké zmeny teploty vzduchu a na vlhkosť. Napríklad neprospieva im aj veľmi suché prostredie. Na zmenu vlhkosti sú citlivé aj drevené vábničky. Mnohí poľovníci zisťujú, že keď im drevená vábnička náhodou zmokne, jej zvuk sa zhorší a klesne aj kvalita a vernosť ňou imitovaných zvukov. Dokonca aj potom, keď uschne, už nevydáva také zvuky ako pred navlhnutím. Spôsobuje to deformácia dreveného materiálu, ktorý sa podieľa na vytváraní rezonancie zvuku. Viacerí výrobcovia ich povrch napúšťali vodovzdorným lakom, podobne ako sa lakujú iné drevená hudobné nástroje, aby tak eliminovali vplyv atmosferickej vlhkosti na tento drevený materiál. Takáto ochrana pred vlhkom či vodou sa používa aj pri vábničkách. Napúšťaním ich povrchu mastnými konzervačnými látkami (hlavne v minulosti niektorými poľovníkmi) síce zabraňovala navlhnutiu, no rezonančné vlastnosti vábničiek sa tak znehodnotili.

Vábničky z plastov sú zväčša odolné proti atmosferickej vlhkosti, avšak niektoré ich časti sú náchylné na mechanické poškodenie. Také sú napr. vábničky z keramického materiálu (vyrábali sa v minulosti, v súčasnosti sú predmetom, o ktorý sa zaujímajú zberatelia vábničiek), ktoré sú takisto citlivé na mechanické poškodenie.

Časti niektorých vábničiek, ktoré sú vyrobené z gumy, po určitom čase podliehajú zmenám. Najčastejšie sa prejavujú malými povrchovými trhlinami na gume a súčasne i zmenšením jej pružnosti. Takéto poškodenie je typické pre gumenú srnčiu vábničku typu

„Buttolo“ (jej gumený balónik po čase popraská ak sa neošetruje, resp. guma stvrdne). Podobne sa poškodzovali aj jelenie ručadlá, ktoré mali gumenú časť. Ošetrovanie gumených ručadiel pred stratou ich mechanických vlastností je jednoduché. Stačí ich aspoň štyrikrát za rok natrieť glycerínom, ktorý vnikne medzi póry gumy a opäť obnoví jej elasticitu. Aj vábničky, ktoré majú rezonujúcu časť zhotovenú z tenkých kovových plieškov, potrebujú ošetrenie. Na niektorých plieškoch začne po istom čase vznikať korózia alebo sa na nich usadia rôzne nečistoty, ktoré treba odstrániť a potom ich vhodnou látkou nakonzervovať. Pritom musíme dbať na to, aby sme pri čistení mechanicky nepoškodili kovový jazýček a po skončení čistenia ho zasa správne nasadili späť do konštrukcie vábničky. Mnohé druhy vábničiek pred ich čistením alebo pri kontrole ich funkčnosti, sa nedajú rozobrať, lebo výrobca jednotlivé časti zlepil. Ak by sme sa napriek tomu pokúšali rozobrať takúto vábničku, mohli by sme ju mechanicky poškodiť a celkom znehodnotiť.

Pri ošetrení vábničiek tohto druhu sa musíme obmedziť len na to, že nečistotu z nich odstránime prefúknutím a to z opačného konca vdychového otvoru. Pri ošetrovaní či prelaďovaní vábničiek je vždy nebezpečie a riziko, že sa môže poškodiť. Preto by ich mal ošetrovať iba patričný odborník, už i kvôli tomu, že niektoré vábničky sú veľmi drahé, iné zasa veľmi staré a vzácne, a tak obnovenie ich vynikajúcich vlastností sa nám nemusí vždy podariť. Pri vábničkách, ktoré možno rozoberať, treba rátať i s tým, že sa nám ich nepodarí poskladať tak, aby vydávali zvuk v predošlej kvalite. Teda aj poskladať by ich mal skúsený odborník. Každá vábnička má svoj hlas ako hudobný nástroj a ak ju chceme s úspechom použiť v poľovníckej praxi, musí byť správne „naladená“. Všetky vábničky naladí už výrobca, neraz aj za pomoci zložitej zvukovej techniky. Prelaďovať vábničky na iné zvukové prejavy či opravovať jej zvuk, by sme mali len po dôkladnom uvážení a keď sme sa predsa len rozhodli vábničku preladiť, mal by to robiť znovu odborník. Každá firma okrem návodu k používaniu ňou vyrobených vábničiek inštruuje podrobne aj o ladení a preladení vábničiek. Zle naladená vábnička totiž nielenže nám nepomôže privábiť patričnú zver, ale  môžeme jej falošným hlasom nevhodne pôsobiť na vábený druh zbytočným plašením v poľovnom revíri. Skôr ako použijeme tú-torú vábničku na vábenie zveri priamo v prírode, mali by sme jej funkčnosť vyskúšať  v kľude doma pred príchodom do revíru. Niektoré vábničky sú menej náročné na vyludzovanie imitovaných zvukových prejavov (napr. vábnička „Buttolo“, na ktorej stačí patrične stlačiť gumený balónik). Použitie iných už vyžaduje vždy praktický výcvik. Takými sú predovšetkým jelenie ručadlá, ale aj ostatné vábničky, do ktorých treba vdýchnuť s určitou intenzitou a v presnom intervale pomerne presné množstvo vzduchu. Pri častejšom používaní vábničiek sa musí dbať aj na to, aby sme ich udržiavali v čistote, aby sa tiež nestali zdrojom šírenia nejakej infekcie. Ako dezinfekčný prostriedok sa v praxi osvedčil alkohol. Pred použitím vábničky stačí doň na chvíľu ponoriť tú časť, ktorú vkladáme, či prikladáme k ústam. Vyplatí sa venovať vábničkám uvedenú starostlivosť už aj preto, lebo nám pomáhajú pri pozorovaní zveri zažiť v prírode a v revíroch veľa príjemných chvíľ i dosiahnuť úspešnéá výsledky v love.

A na záver, pri vábení zveri musíme dbať na to, aby sme vábením neporušili právne normy, ani etické zásady správania sa k hodnotám prírody a súčasne, aby sme vábením dosiahli úspech.

A tak, ak chceme dodržať uvedené zásady pri vábení, musíme pamätať na nasledovné desatoro:

1. Vábime len tú zver, u ktorej je minimálny predpoklad, že by naše vábenie negatívne zasiahlo do jej života a iba také druhy zveri a v takých lokalitách, kde to právne normy nezakazujú. Vábením nesmieme negatívne narušiť životný rytmus ostatnej zveri ani jej životné prostredie.

2. Vábiť možno len takú zver, u ktorej je predpoklad, že sa nachádza v priestore, v ktorom vábime.

3. Doba vábenia (denná a nočná) a poveternostné podmienky musia zodpovedať biologickým vlastnostiam vábenej zveri.

4. Na vábenie treba mať takú vábničku (ručadlo), s ktorou sme schopní vytvoriť či imitovať zvukové prejavy, ktoré čo najvernejšie zodpovedajú zvukovým prejavom vábenej zveri. Nedokonalo imitované zvuky pôsobia na vábenú , ale i ostatnú zver, ako stres.

5. Imitované zvukové prejavy vytvorené vábničkou majú byť adekvátne biologickým potrebám zveri. Musíme vychádzať z významu vytváraných zvukových prejavov pre vábenú zver. Napr. pri vábení jariabka hôrneho napodobňujeme vábničkou hlas samičky - sliepočky, s ktorou sa chce kohútik jariabok - párikovať. U iného druhu zveri bude znamenať označenie zdroja potravy. Tak tomu je napr. pri vábení líšok, kedy treba imitovať zvukove prejavy, napr. pišťanie myší či vrešťanie zajaca, ktoré sú ako možný zdroj potravy pre líšky najlákavejšie.

6. Na miesto vábenia prichádzame čo najtichšie a v dostatočnom časovom predstihu pred začiatkom vábenia. Na mieste sa treba správať ticho.

7. Na mieste vábenia musíme zotrvať v úkryte či krytí, aby nás zver zbytočne nespozorovala. Zaujmeme také postavenie, aby smer vetra prichádzal k nám zo smeru očakávaného príchodu vábenej zveri.

8. Frekvencia a intenzita imitovaných zvukových prejavov musí vychádzať z biologických vlastností vábenej zveri.

9. Privábenú zver nesmieme odplašiť. Miesto vábenia opustíme až po odchode zveri a po dostatočnom časovom intervale.

10. Pri vábení určitého druhu zveri musíme byť pripravení i na to, že môžeme privábiť jej predátora.