V nasledovnom príspevku budeme prezentovať výsledky pokusu so sledovaním tvorby parožia srncov vo vzťahu k výživovým podmienkam prvých mesiacov života.
Srnec č. 1 (otec) bol ako osirelé srnča nájdený návštevníkmi revíru a následne odchovávaný neodborne. Nemal k dispozícii v prvých mesiacoch života potrebnú výživu. „V prevažnej miere konzumoval iba to, čo našiel na dedinskom dvore, prípadne čo sa mu podarilo uchmatnúť domácej hydine“. Nutričné potreby preto pokrýval väčšinou z trávneho porastu a lúčneho sena, nepravidelnú zložku kŕmnej dávky tvorilo v obmedzenom množstve jadrové krmivo. Vo veku 10 mesiacov sme ho umiestnili do experimentálnych zariadení a životné podmienky srnca sa optimalizovali. Pri hmotnosti 13,3 kg (vek 10 mesiacov), sa mu kŕmna dávka upravila na lucernové seno a granulované krmivo určené pre výživu srnčej zveri. V júni, vo veku 1 roka dosiahla hmotnosť 16,5 kg, vo veku 2 rokov 18,8 kg a vo veku 3 rokov iba 24,9 kg. Ako 2 ročný vytvoril parožie s hmotnosťou 103 g a vo veku 3 rokov 112 g. V zmysle zásad selekcie išlo o výradového srnca. V podmienkach dobrej výživy došlo k zlepšeniu kondičného stavu, ale iba v menšej miere a ani na mohutnosť parožia to nemalo výrazný vplyv. Potomstvo tohto srnca č. 1 (čiže jeho synovia - srnce č. 2, 3, 4, 5) pochádzalo od kondične dobre založených sŕn s priemernou telesnou hmotnosťou v novembri (v poľovníckej sezóne) pred pôrodom 27,7 kg. Otec aj synovia mali celoročne rovnaké zloženie kŕmnej dávky.
Synovia dosiahli priemernú telesnú hmotnosť vo veku 1 roka 22,3 kg, čiže o 35,1 % viac ako ich otec v danom veku. V 2 roku života dosiahli potomkovia 27,9 kg, čím prevýšili telesnú hmotnosť otca v tom istom veku (2 r.) až o 48,4 %.
Aj parameter hmotnosť parožia dosiahol pri synoch (srnce č. 2, 3, 4, 5) v porovnaní s otcom štatisticky preukazne vyššiu hodnotu. Porovnali sme hmotnosť parožia vo veku 2 rokov (parožky bez lebky). Priemerná hmotnosť parožkov pri synoch bola 171,5 g, čiže v porovnaní s ich otcom (88,4 g) v rovnakom veku až o 94 % viac. Dokonca parožie synov v 2. roku života prevyšovalo svojou hmotnosťou parožie otca aj v 3. roku života, a to o 59,5 g (53 %).
Prečo bol dosiahnutý taký výrazný rozdiel v hmotnosti parožia ako aj celkovej telesnej hmotnosti medzi otcom a jeho štyrmi synmi? Otec sa dostal do podmienok optimálnej výživy v 10 mesiaci života, čiže až tvorba 2. a 3. parožia prebiehala pri vhodnej úrovni kŕmenia. Synovia dostávali dobrú výživu už od narodenia a čo je obzvlášť dôležité – pochádzali od kondične dobre založených sŕn. Dobrý výživový stav srny je predpokladom správneho vývoja srnčaťa. Priemerná telesná hmotnosť matiek v novembri pred pôrodom bola 27,7 kg. Na hmotnosť z tohto obdobia poukazujeme, preto, lebo v tomto období je možné zásahom v zmysle poľovníckej selekcie ovplyvniť štruktúru sŕn, ktoré na ďalší rok budú rodiť mláďatá. Dôležité je aby mala srnčia zver celoročný prístup ku kvalitnému zdroju potravy, a aby si mohli srny vytvoriť dostatočné telesné rezervy z ktorých môžu čerpať v období fyziologickej záťaže.
Len z dobre živených srnčiat môžu vyrásť telesne silné dospelé jedince. Z toho vyplýva úzka súvislosť medzi kvalitou sŕn a kvalitou srncov a o túto zásadu by sa mala dôsledne opierať poľovnícka starostlivosť všade tam, kde je jej cieľom zlepšenie celkovej kvality srnčej zveri.
Pri selektívnom odstrele srnčiat je vhodné začať s elimináciou podpriemerných jedincov hneď od začiatku povolenej doby lovu. Podľa našich sledovaní sa slabé srnčatá v prevažnej väčšine sledovaní už nedostanú na úroveň kondične silnejších. A platí to ako v prvom, tak aj v druhom roku života. Je nesprávne odkladať selekciu slabých srnčiat na koniec sezóny s úmyslom, že takto získame väčšie množstvo zverniny. Naopak, v populácii nám po nesprávne vykonanej selekcii zostávajú slabé jedince. Na obrázku sú zachytené jednoročné srnce (prvé parožie) na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie raticovej zveri, Ústav výživy - VÚŽV, NPPC Nitra (foto Rajský).
***
Článok je prebratý zo stránky www.kampolovat.sk