Miesto dopadu strely

Autor: Ján Krnáč

Príčin prečo sme nezasiahli cieľ môže byť hneď niekoľko. Jednou z nich, o ktorej sa síce píše aj v knihách, ale väčšina poľovníkov má o nej len neúplné alebo hmlisté informácie, je tzv.olejový výstrel. V dôsledku prítomnosti oleja vo vývrti hlavne dochádza k zmene trecieho odporu strely v hlavni, čo spôsobuje zmenu v kmitaní hlavne a následkom toho sa mení uhol výstrelu. A v neposlednom rade sa zmení miesto dopadu. Ale kam vlastne strela dopadne ? Je to pri každej zbrani rovnaké ? Akú úlohu hrá pri tom množstvo oleja ?

Priveľa otázok, ale žiadna relevantná odpoveď. Aj keď je každému na prvý pohľad jasné, že každá zbraň sa bude správať inak, len praktická skúška môže dať aspoň aké-také zmysluplné výsledky. V júli roku 1999 sa v nemeckej odbornej poľovníckej tlači (https://www.djz.de ) písalo o výsledkoch testu, ktorého cieľom bolo zodpovedať otázky týkajúce sa tzv.olejového výstrelu. Hľadali sa vysvetlenia na nasledujúce situácie:

1) Hlaveň po vyčistení ľahko natretá olejom
2) Hlaveň pre výstrelom dosucha vytretá čistiacim filcom a olej odstránený
3) Ľahký olejový film v nábojovej komore – hlaveň suchá
4) Olej v nábojovej komore aj v hlavni ako v prípade 1)
5) Olej v nábojovej komore, ale hlaveň suchá ako v prípade 2)

Vzhľadom na rôznorodosť typov a kalibrov poľovných zbraní na vtedajšom trhu a časovú náročnosť, boli pre test vybrané len niektoré zbrane:

a) Repetierer 98er .22-250
b) Repetierer 98er 9,3 x62
c) Repetierer Steyr 30/06
d) Blaser K 77 6,5x57
e) Drilling Krieghoff Neptun Primus 7x65 R

Zbrane boli pomocou nastreľovacieho stojanu nastrelené na 100 m, pričom rozptyl zásahov sa pohyboval v kruhu o priemere 30 mm. Používali sa strely vyrobené z tombaku. Je na škodu veci, že v článku sa neuvádza, aké typy striel sa používali pri teste. Pri pohľade na vyššie uvedené otázky môžeme vidieť, že test sa zameral aj na prípady, kedy je olej v nábojovej komore. Strieľalo sa na terče, aké využíva spoločnosť Brenneke.

S pripravenými a označenými zbraňami sa v prvý deň strieľalo len raz a nasledujúci deň sa previedli ďalšie dva kontrolne výstrely. Samotné výsledky testu sú znázornené na nasledujúcich grafoch.

Podľa zverejnených výsledkov olej v hlavni ovplyvňuje miesto dopadu strely (miesto dopadu sa posúva smerom doprava), ale nie tak ako by sa možno čakalo. Odchýlka oproti suchšej hlavni je väčšia, ale nie proporcionálne.

Naopak olej v nábojovej komore spôsobuje väčšie odchýlky (tiež doprava ale viac smerom hore), ako je vidieť na pripojených grafoch. Podľa zverejnených informácií podobné výsledky boli získané pri testoch vo Fínsku. Pokusy ukázali na to, že olej v nábojovej komore spôsobuje pri výstrele zvýšenie zaťaženia záveru zbrane, ktoré je vyššie ako pri skúšobnom náboji. Olej v nábojovej komore nielenže, prispieva k zmene miesta dopadu strely, ale zároveň nepriaznivo ovplyvňuje životnosť jednoranových zbraní.

Relatívne najlepšie sa s olejom vyrovnal kaliber 9,3x62, kaliber 30/06 vykazuje naopak relatívne najväčšie odchýlky v oboch smeroch. Aj keď každá zo zbraní reagovala na prítomnosť oleja či už v hlavni alebo v nábojovej komore, je dôležité aby strelec pred výstrelom vedel, či je hlaveň dosucha vytretá a či nábojová komora neobsahuje stopy po oleji. Správne vyčistená zbraň zabezpečuje presnosť a zvyšuje životnosť samotnej zbrane, ale môže tiež rozhodovať o úspechu pri love.

Na záver hádam už len dodáme známe príslovie „všetkého veľa škodí„.

***

Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk