Aby tak nekopala

Napriek a možno práve kvôli protichodnosti existujúcich názorov na používanie rôznych technických vymožeností, Vám prinášame článok z webovej stránky časopisu Poľovníctvo a rybárstvo o úsťových brzdách. Mnohí, aj zdatní poľovníci na túto pomôcku nedajú dopustiť, iní sú zas zástancami názoru, že zbraň je potrebné si riadne oprieť do ramena, potom Vás nekopne, ale poláska. Či už ste zástancom jedného alebo druhého prístupu, veríme že Vás vybraný článok zaujme a prečítate si ho.

Pri vystrelení vysokovýkonného náboja lovec cíti silný náraz do pleca, lebo takéto strely sú nositeľmi kinetickej energie blížiacej sa k hodnote 10 000 J. Na tlmenie nárazov slúžia úsťové brzdy.

V poľovníckej praxi sa stretávame so zbraňami, ktoré sú vybavené rozličnými doplnkami na rýchlejšie vyhľadanie a pozorovanie zveri, na stabilizovanie pušky počas mierenia a streľby, na spoľahlivé zasiahnutie zveri. Osobitnú skupinu tvoria prostriedky tlmiace spätný náraz zbrane do pleca strelca pri používaní vysokovýkonných nábojov.

Vojenskí konštruktéri vyvinuli úsťové brzdy už pred vyše sto rokmi, najskôr pre delostrelecké a potom aj pre pechotné zbrane. Tie, čo sa osvedčili, sa začali neskôr používať aj pri loveckých zbraniach. Úsťové brzdy sú schopné stlmiť náraz zbrane do pleca strelca spôsobený výstrelom na znesiteľnú mieru. Oceňujú to najmä poľovníci loviaci veľkú tropickú zver, na ktorej lov musia použiť výkonné náboje. Úsťové brzdy sa osvedčili aj pri love zveri výkonnými nábojmi na veľké vzdialenosti nad dvesto metrov, pri ktorých takisto vznikajú silné spätné nárazy. Už v polovici minulého storočia sa vyrábali úsťové brzdy, ktoré zredukovali spätný náraz o 30 až 40 percent. Niektorí odborníci tvrdia, že súčasnými úsťovými brzdami možno zmierniť náraz pri výstrele až o 60 percent. To sú pozitívne vlastnosti. Medzi ich negatívne vlastnosti patrí silnejší zvukový efekt pri výstrele, a to usmernením pohybu vzniknutej nárazovej vlny úsťovou brzdou smerom k strelcovi. Niektorí odporcovia úsťových bŕzd tvrdia, že pri niektorých typoch časť výmetných plynov zasiahne tvár strelca.

Nepochybne sa aj niektorí naši poľovníci radi oboznámia so systémami tlmenia nárazu, ktoré možno použiť pri loveckých zbraniach. Pri výstrele z palnej zbrane vznikajú dva druhy spätných nárazov, a to v časovom úseku trvajúcom niekoľko tisícin sekundy, preto ich strelec vníma ako jeden náraz. Prvý spätný náraz vzniká v okamihu, keď časť expanzívnych výmetných plynov vytlačí strelu z ústia nábojnice a tlačí ju k ústiu hlavne. Iná časť týchto plynov zasa tlačí na dno nábojnice, z ktorej sa tlak prenáša na čelo záveru a z neho do konštrukcie zbrane. Na eliminovanie tohto spätného nárazu sú úsťové nadstavce neúčinné.

Druhý spätný náraz vzniká v okamihu, keď strela opúšťa ústie hlavne. Vtedy výmetné plyny vysokého tlaku začnú vychádzať z hlavne a narážať do okolitého prostredia, teda atmosférického vzduchu, v dôsledku čoho sa zbraň začne pohybovať v opačnom smere, čiže narazí pätkou pažby do pleca strelca. Niektorí odborníci tento jav pomenovali „raketový efekt“. Funkcia úsťovej brzdy je v tom, že postupne znižuje tlak výmetných plynov vo vývrte hlavne, a to ešte predtým, ako strela opustí ústie hlavne. Výmetné plyny majú pri zbraniach s úsťovou brzdou nižší tlak, teda aj spätný náraz je slabší. Tento dej znázorňuje fotografia zbrane s úsťovou brzdou v okamihu výstrelu: Väčšia časť z celkového objemu výmetných plynov unikla bočnými otvormi do okolitého prostredia a menšia časť uniká cez ústie hlavne po tom, ako ho opustila strela. V tomto prípade len tá časť výmetných plynov, ktorá unikla ústím hlavne za strelou, je zdrojom spätného nárazu, lebo tlaky plynov uvoľnené cez otvory na pravej a ľavej strane sa vzájomne eliminujú.

Tlak výmetných plynov možno tlmiť viacerými konštrukciami úsťovej brzdy. Medzi najznámejšie patria úsťové brzdy aktívne a reaktívne. Kombináciou uvedených druhov vznikli aktívno-reaktívne úsťové brzdy. Jednotlivé typy sa odlišujú podľa usmernenia pohybu výmetných plynov. Aktívne úsťové brzdy usmerňujú expandujúce plyny z hlavne tak, že narazia na čelné steny úsťovej brzdy postavené priečne k pozdĺžnej osi hlavne. Kinetická energia výmetných plynov sa pri tom prenesie na čelné steny úsťovej brzdy a z nich do zbrane, ktorú v dôsledku toho tlačia v smere streľby, čo sa prejaví znížením intenzity spätného nárazu. Reaktívne úsťové brzdy majú v obvodových stenách šikmo k osi hlavne vyvŕtané otvory – výtokové kanály. Expandujúce plyny vnikajú do šikmo vyvŕtaných kanálov, kde sa mení smer ich pohybu. V dôsledku toho vzniká v kanáloch reakcia (odtiaľ pochádza pomenovanie reaktívna úsťová brzda), ktorej smer je totožný s pohybom strely. Uvedená reakcia sa prejavuje tak, že pôsobí na zbraň v smere streľby, čím znižuje intenzitu spätného nárazu. Systém reaktívnej úsťovej brzdy schopný stlmiť spätný náraz až o 60 percent sa dá dnes v zahraničí kúpiť asi za 140 až 160 eur, v závislosti od počtu komôr.

Existuje viacero spôsobov pripevnenia úsťovej brzdy na ústie hlavne. Stretnúť sa možno aj s „ľudovou tvorivosťou“ pri zhotovovaní úsťovej brzdy. K takýmto úpravám patrí navŕtanie otvorov do hlavne vojenskej pušky v mieste, kde je pripevnená muška. Zhotoviť úsťovú brzdu a namontovať ju na upravenú hlaveň by mal odborník. Úsťová brzda môže vzniknúť aj vyfrézovaním drážok priamo na ústí hlavne. Ide síce o úpravu, pri ktorej sa ušetria finančné prostriedky, ale problém je odstrániť drážky, keď majiteľovi zbrane prestane takáto brzda vyhovovať. Iný typ sú úsťové brzdové nadstavce. Ich montáž si okrem úsťových bŕzd s objímkou vyžaduje zhotoviť na ústí hlavne závit, na ktorý sa naskrutkujú. Montáž úsťových bŕzd sa niekedy nezaobíde bez náročnejšej úpravy ústia hlavne najmä vtedy, ak je na ňom pripevnený nosič mušky. Sú však aj také druhy montáží úsťových bŕzd, ktoré nevyžadujú úpravu hlavne. Na jej ústie sa navlečú a upevnia sa pomocou objímky. Solventnejší poľovníci si zvyčajne zaobstarajú  zbraň s integrovanou úsťovou brzdou i moderným zameriavacím ďalekohľadom.