Vzdialenosť streľby na raticovú zver

Autor: Ján Krnáč

Téma poľovníckej vzdialenosti streľby na zver je stále v centre  pozornosti  poľovníckej verejnosti. Nakoľko sú tu často „protichodné“ názory na  túto  problematiku,  priblížime  si výsledky  testu,  ktorý  uskutočnila  nemecká skúšobňa  a skúšobný  ústav  loveckých a športových  zbraní  DEVA e.V. Bežne  sa  pre takéto testy využíva médium - balistické mydlo alebo želatína. Hustota a teplota média majú vplyv na odolnosť  proti prenikaniu strely a musia byť preto známe. V tlači (Kneubuehl, 2008) sa často uvádza dosahovanie porovnateľných výsledkov pre tieto médiá.

Pritom literatúra uvádza, že mydlo sa chová plasticky a želatína elasticky. V prípade spomínaného testu sa využilo mydlo. Každý mydlový blok, do ktorého sa strieľalo (celkom ich bolo 118) mal dĺžku 40cm a pri vyhodnocovaní bola táto dĺžka rozdelená na segmenty po 5 cm. Celkom sa vyhodnotilo 2881 zásahov. Pri teste sa použili rôzne kalibre a tiež rôzne olovené (Pb) a bezolovnaté (PbF) strelivo od rôznych výrobcov podľa nasledujúcej tabuľky. Streľba sa vykonávala pomocou špeciálneho streleckého stroja so zberom dát DEVA e.V.

V teste  sa riešila otázka stanovenia  minimálnej  hraničnej hodnoty  rýchlosti  strely  s ohľadom  ako  nacieľovú  balistiku  pre  lov  raticovej  zveri  tak  tiež  na  platnú  legislatívu.  Boli  stanovené  nasledujúce okrajové podmienky:

- hraničná hĺbka            › 30 cm
- hraničný energetický účinok na jednotku dĺžky    › 100 J/cm
- poloha hraničného energetického účinku    1 – 15 cm

Hraničná rýchlosť bola definovaná ako dopadová rýchlosť strely, pri ktorej strela prenikajúca médiom už  nesplňuje  stanovené  okrajové  podmienky  (Gremse  &  Rieger).  Táto  hraničná  rýchlosť  bola porovnaná  s rýchlosťou  strely  pre  rôzne  vzdialenosti  streľby  a na  základe  porovnania  bolo  možné stanoviť  hraničnú  vzdialenosť  streľby  pre  rôzne  kalibre  a  strelivo.  Výsledky  sú  znázornené  na
nasledujúcich grafoch.

Samozrejme  je  potrebné  na  tomto  mieste  pripomenúť,  že  výsledky  reprezentujú  podmienky,  za ktorých sa testovalo. Realita bude niekde inde a ukážeme  si ju na  grafických  výsledkoch  zo  štúdie  (FWWJ,  2012),  ktorá  sa  realizovala  na  niektorých  územiach Nemecka  v poľovníckych  sezónach 2006/2007  až 2008/2009, 2010/2011 a 2011/2012.  Cieľom štúdie bolo zhodnotiť úroveň výkonnosti streliva  pre  splnenie  podmienok  lovu  raticovej  zveri  v Nemecku.  Okrajové  podmienky  zahrňovali streľbu  do  vzdialenosti  až  300  m  a hmotnosť  zveri  do  250  kg.  Spracovatelia  štúdie  vyhodnocovali celkom  neuveriteľných  11 371  dotazníkov  od  respondentov,  z ktorých  čerpali  informácie  pre  svoju štúdiu. V štúdii bolo okrem iného analyzované napr. percentuálne zastúpenie jednotlivých kalibrov pri love v uvedených  poľovníckych sezónach  kedy  medzi prvou trojkou boli  kaliber 30-06 Sprg. (31,24 %), 308 W (12,41 %)  a 8x57 IS (11,74  %),  alebo  percentuálne  zastúpenie  typov striel, kde medzi prvou päťkou boli Lapua Naturalis, Benneke TAG, Barnes TSX a XLS a TMR, pričom bezolovnatých bolo 81% a olovnatých 19 %.

Ale pre nás bude istotne zaujímavé sledovať, aké  percentuálne  zastúpenie  mali jednotlivé vzdialenosti streľby uskutočnené v sledovaných  poľovníckych  sezónach. A tu  možu zostať niektorí  vyznávači streľby na veľké vzdialenosti ( napr. nad 150 m ) sklamaní.

Ako  je  z grafu  zrejmé,  najpočetnejšou  skupinou  boli  vzdialenosti  do  150  m,  pričom  medzi  nimi dominovala  vzdialenosť  v rozsahu  51 – 100  m.  Tiež  je  možné  pozorovať  pomerne  značný percentuálny úbytok streľby na vzdialenosť väčšiu ako 100 m. Nie nezaujímavá  je  analýza  maximálnej  vzdialenosti streľby vzhľadom na  zemepisné  pomery v tom ktorom  revíry – les  (Wald),  otvorená krajina  (Offenland), hory  (Gebirge).  Analyzované údaje  od 219 respondentov  poukazujú  na  výrazné  percentuálne  rozdiely  pre les, otvorenú krajinu alebo hory, o čom sa môžeme presvedčiť na nasledujúcom grafe.

Zo štúdie je možné  tiež  zistiť aj vplyv spôsobu  lovu  na umiestnenie zásahu.  Pri postriežke z 4701 prípadov bol  zásah  umiestnený  na  komoru  v 50,3  %  a pri  posliedke  z 2390  prípadov  v 42,6  % analyzovaných prípadov. Čo povedať k tomu na záver ? Zaujímavé by bolo zistiť, aké výsledky by sme dosiahli na Slovensku. Pri streľbe na zver by hádam stačilo držať sa slovného spojenia : "menej je niekedy viac"a nesnažiť  sa  niečo  si,  keď  nie  okoliu  tak  hlavne  sebe  dokazovať.  Nezamieňajme  si  lov  s  nejakou „súťažou“, ale v jeho prípade ide o výsledok resp. odmenu za poctivú prácu pre zver v revíri.

*** 

Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk