Jelenia ruja

Na prelome augusta a septembra začínajú byť jelene nepokojné a postupne opúšťajú čriedy, aby vyhľadali staré rujoviská. Neraz prejdú od svojich letných stanovíšť poriadnu vzdialenosť. Kým v nižších polohách sa začína ruja o čosi skôr, vo vyšších polohách sa zvykne o pár dní oneskoriť. Začiatok a ukončenie milostného obdobia závisí v nemalej miere od počasia, množstva zveri a pomeru jej pohlavia, ale tiež od zdravotnej kondície zvierat.

Silnejšie jelene vyhľadávajú a ovládnu čriedy jeleníc, takzvané bočné jelene zatiaľ striehnu na svoju príležitosť. Hľadajú rujné lane a potom sa zdržiavajú v ich blízkosti. Zápasy, ku ktorým pri súbojoch medzi jeleňmi dochádza, sú tiež neopakovateľným divadlom. Zväčša sa končia bez väčšej ujmy na zdraví oboch jedincov, sú však známe aj smutné prípady, keď jeden z jeleňov uhynie. Parožie, ktoré je ich najväčšou ozdobou, sa môže stať v tomto obdobím dokonca prekliatím. Stalo sa už, že jelene sa parohami navzájom zakliesnili a nedokázali sa oddeliť. Smrť si tak prišla pre oboch sokov v láske.

Ruja má svoje zákonitosti. Slabšie jelene sa zvyčajne vyhýbajú súbojom so silným jeleňom, niekedy však dokážu byť poriadne prefíkaní. Neraz využijú súboj dvoch silných jeleňov a využijú tento moment na párenie alebo odvedenie jelenice z čriedy. Už samo ručanie jeleňa napovie, o aké zviera ide. Odlišuje sa podľa toho, či vyzýva soka na súboj, alebo naháňa rujnú jelenicu, prípadne, či sa lesom rozľahne víťazný tón pri zahnaní súpera.

Staré jelene zvyknú ručať menej ako mladé, no nemusí to byť pravidlo. Niekedy slabší jeleň už podľa hlasu zistí, že nemá veľký význam vojsť do teritória silnejšieho. V iných prípadoch sa však musia navzájom ukázať, aby pochopili, ktorý z nich je silnejší. Ak sú sily vyrovnané, zvádzajú súboj.

Jelene si na svoje hry zväčša vyberajú noc, no niekedy možno počuť ich ručanie aj počas dňa. Hlavne vtedy, ak je v lese pokoj a nič ich neruší. Najčastejšie je to práve zvedavý človek, ktorý ignoruje zákonitosti prírody a doslova pohromou sú terénni motorkári a štvorkolkári.

Okrem známeho revania však netreba zabúdať ani na sprievodné javy, ktoré je treba si všímať- rujovisko, oterové stromy... . Jeleň si svoje rujovisko tvorí vytrvalým dupaním prednými nohami, ale tiež parožím a značkuje si ho močom a semenom. Mimochodom, prítomnosť jeleňa v hore cítiť na diaľku podľa typického zápachu, ktorý je pre zviera príznačný práve počas ruje. Oterový strom, je zas strom ktorý jeleň parožím ošúpal.

Kým pre ľudí je príznačné slovné spojenie svadobné hodovanie, jeleň si dáva v čase ruje dobrovoľnú hladovku. Nazýva sa to aj svadobné hladovanie. Počas celého mesiaca nežerie jeleň prakticky nič, takže úbytok na váhe býva výrazný. Odhaduje sa, že mu ubudne z hmotnosti okolo dvadsať percent. Po ruji to treba rýchlo dohnať, lebo sa približuje zima a jeleň si musí urobiť tukové zásoby.

Bohužiaľ, jelenia ruja privádza do lesov množstvo zvedavcov, ktorí si často neuvedomujú, že ich prítomnosť v blízkosti jeleňov môže pôsobiť veľmi rušivo. Ak začujú hlas jeleňa, idú rovno za ním. Často s vábničkami, ktoré zväčša narobia viac škody ako osohu. Jeleň rýchlo zavetrí ich prítomnosť a z rujoviska odbehne. Ľudia sú však presvedčení, že sa na svoje rujovisko vráti, a tak vyčkávajú. Ak na nich jeleň narazí pri rujovisku opäť, ľahko sa môže stať, že ho úplne opustí. Verejnosť nie vždy pozitívne vníma skutočnosť, že práve obdobie ruje je súčasne vyvrcholením poľovníckeho roka.