Zariadenia na predkladanie krmiva

03.10.2013 15:51

Dávame do Vašej pozornosti článok doc. Ing. Ladislava Zelinku, PhD., a Ing. Tibora Benčiča, ktorý bol uverejnený v minuloročnom októbrovom čísle časopisu Poľovníctvo a rybárstvo pod názvom "Pod strechou", veríme že Vám poskytne potrebné informácie.

Klasické jasličkové kŕmidlo na objemové krmivo pre raticovú zver je nenáročná konštrukcia, na vybudovanie ktorej môžeme použiť stĺpiky, vzpery, krovy a stropné časti z guľatiny s priemerom od 10 do 15 centimetrov. Najvýhodnejšie je použiť materiál z miestnych zdrojov, samozrejme, po dohode s užívateľom lesného pozemku. Pre srnčiu zver použijeme konštrukciu menšiu, aby sa zver zmestila pod strechu kŕmidla a pohodlne brala krmivo. Dĺžka kŕmidla pri srnčej zveri je maximálne 1,5 metra, pri ostatnej môže byť aj dva metre. Spodná hrana jaslí pri srnčej zveri by mala byť vo výške maximálne 80 centimetrov pri ostatnej zveri to môže byť aj jeden meter. Hlavné stojky by mali byť z duba či agátu, zviazané pod uhlom minimálne 35 stupňov a na spodku upevnené k podvalu, guľatine alebo zabetónované. Priečky by mali byť od seba vzdialené tak, aby zver seno nevyťahovala a tak sa neznehodnocovalo. Pri srnčej zveri je to asi 10 až 11 centimetrov, pri vysokej 14 až 15 centimetrov. Pod jasle je vhodné upevniť vo výške asi 30 centimetrov dostatočne široký kŕmny stôl, ktorý zachytáva padajúce seno. Môže sa využiť aj na predkladanie jadrového a dužinatého krmiva. Mnohí starší poľovníci odporúčajú inštalovať na kŕmidlá aj búdky a válovčeky pre vtáctvo, ktoré sa pri krmoviskách sústreďuje a v okolí požiera rôzne parazity a dotieravý hmyz.

Stavba

Drevo ako hlavný stavebný materiál pôsobí esteticky a zapadá do krajiny. Treba sa vyhýbať plastom a železu, najmä pokiaľ ide o strechu. Pri pôsobení vetra totiž uvoľnený plech vydáva zvuky a tie rušia zver. Moderné je dávať na strechy plastový šindeľ. Má síce dlhoročnú životnosť, ale ako materiál do lesa nepatrí. Pri drevných šindľoch sa predpokladá, že minimálne päť rokov nebudú prepúšťať vlhkosť. Tento typ krytiny má zvýšené nároky na údržbu. Je potrebné strechu čistiť od nánosu nečistôt, inak sa vplyvom zvýšenej vlhkosti znižuje jej životnosť. Veľmi vhodné je používať strešné živičné lepenky pre ich minimálnu údržbu a viac ako 20-ročnú životnosť. Ak sa nachádza v spodnej časti kŕmidla válov, tak by plocha strechy mala dostatočne prekrývať aj ten a chrániť pred poveternostnými vplyvmi krmivo v ňom. Kŕmidlá treba takisto zabezpečiť proti prevrhnutiu. V staršej literatúre možno nájsť odporúčania budovať okolo niektorých zariadení ohradu na obmedzenie prístupu dospelej zveri, aby slúžilo len pre juvenilnú zver. Takáto ohrada by mala mať výšku minimálne jeden a pol metra a medzery široké podľa druhu zveri od 30 do 50 centimetrov. Dospelý jeleň však takúto prekážku hravo zdolá a nezastaví ani ťažšieho diviaka.

Treba dbať aj na zoohygienu a pred inštalovaním kŕmnych zariadení dostatočne upraviť podložie. Plochu krmoviska vysypeme hlavnou, 50-centimetrovou vrstvou drveného kameniva frakcie 16 až 32 mm a navrch uložíme ešte 5 až 10 centimetrov jemnejšej frakcie kameniva, aby povrch nebol ostrý pre raticovú zver. Zver pri kŕmidlách močí a keď je tu len udupaná zem, moč zostáva na povrchu. Pri odporúčanej úprave podložia však odteká. Plocha krmoviska by mala mať asi dvojpercentný sklon, aby moč drenážoval. Aj tuhé exkrementy treba z času na čas spred kŕmidiel odstraňovať. Ak sa denne pri krmovisku sústredí 40 až 50 jedincov zveri, tak množstvo moču a exkrementov nie je nezanedbateľné.

Životnosť

Na severných expozíciách majú kŕmidlá v dôsledku poveternostných podmienok dvoj- až trojnásobne nižšiu životnosť, ako na južných. Záleží aj na tom, či je kŕmne zariadenie vo voľnej krajine, na kraji porastu alebo v poraste. Životnosť predlžuje takisto materiál, z ktorého je vyrobené, a preto by sa na nosné časti malo vždy používať tvrdé drevo, predovšetkým dub alebo agát. Kŕmidlá by mali byť na miestach, kde má zver dostatočný prehľad, najmä pre ohrozenie predátormi. V jednom združení v záujme praktického dopĺňania krmiva postavili zariadenie na objemové krmivo vedľa cesty kolmo na ňu. Vysoká zver tam vôbec nechodila. O rok otočili kŕmidlo o 90 stupňov a jelenia zver okamžite začala seno brať. Pri novej orientácii zariadenia mala totiž lepší prehľad o pohybe na ceste a nadobudla väčšiu istotu.

Korýtka a válovce

Používajú sa na predkladanie jadrového, dužinatého krmiva a kŕmnych miešaniek. Zhotovujú sa z dosiek alebo guľatiny. Ohobľované dosky k sebe viac priľnú. Najlepšie sú z duba, napriek tomu, že je ťažko opracovateľný. Z hľadiska odolnosti proti vode je dôležitá impregnácia. Korýtka alebo válovce zhotovujeme minimálne v šírke 20 až 30 centimetrov, v primeranej dĺžke, pričom predná stena by mala mať výšku 15 a zadná 20 centimetrov. Praktické je aj šikmé dno a otvory na odtekanie vody.

Výšku korýtok a válovcov prispôsobujeme zveri, a musíme rátať aj s výškou snehovej pokrývky. Válovce pre diviačiu zver by sa mali aj z dôvodu čistenia a hygieny stavať na betónovom podloží, a to najmä vo zverniciach. Častým udupávaním zeminy dochádza totiž k erózii a zem je odplavovaná. Stáva sa potom, že prasiatka sa ku krmivu nedostanú. Zariadenia na jadrové a dužinaté krmivo by mali byť vo výške primeranej druhu zveri a zastrešené. Ak chýba strieška, válov treba navŕtať alebo urobiť na ňom bočné žľaby, aby dažďová voda okamžite odtekala a neznehodnocovala krmivo. Nevýhoda jednoduchých válovcov oproti samospádovým, polo- alebo plnoautomatickým, respektíve elektronickým rozhadzovačom, spočíva v potrebe ich častejšej a pravidelnej kontroly. Pri vysokej pokrývke snehu a veľkej koncentrácii zveri ich treba dopĺňať aj denne.

Pre malú zver

Násypce sú materiálovo nenáročné, rozoberateľné stavby. Musia byť však dostatočne odolné proti poveternostným vplyvom. Na koly vrazené do zeme upevňujeme striešku približne dva krát tri metre. Výška násypca by mala byť vpredu od 0,8 do jedného metra, vzadu 0,25 až 0,30 metra. Pre jarabice, ktoré sa sústreďujú do kŕdlikov, budujeme násypce rôznych tvarov. Najvhodnejšie sú súdkové alebo ihlanovité. Udržujú teplo a poskytujú úkryt. Ako materiál použijeme žrďovinu spojenú drôtom a vypletenú prútím. Zajacom môžeme predkladať krmivo v malých jasličkách, ktoré umiestňujeme popri násypcoch, alebo objemové krmivo pre ne uväzujeme na stojany v tvare T vo výške podľa snehovej pokrývky. Kŕmidlá pre zajace sú pomerne jednoduché, fantázii sa medze nekladú, nesmieme však zabúdať ani na soľ. Dostatočný počet kŕmidiel pre malú zver umiestňujeme v remízkach, v závetrí, na málo frekventovaných miestach. V revíroch s výskytom kačíc by sme mali na vodných plochách budovať aj jednoduché plávajúce zariadenia na predkladanie krmiva.

Pravidlá

Kŕmidlá, obory, násypce, soliská, slaniská, válovce a korýtka môžeme budovať na rôzne spôsoby. Dôležité však je, aby plnili svoj účel, boli esteticky zasadené do krajiny a zver mala pri nich dostatočný prehľad o okolí. Nezanedbateľné sú mobilné kŕmidlá, najmä pre srnčiu zver. Môžeme ich premiestňovať aj v súvislosti s lokalizáciou činnosti lesníkov. Kŕmidlá zásadne nestaviame v blízkosti založených kultúr. Z dôvodu zamedzenia škodám by sa kŕmidlá mali stavať vo vysokej hore, na južných expozíciách. Tam, kde sa zver v zime sústreďuje a najmä čo najďalej od mladých porastov. Vyspelí poľovníci budujú v revíroch i takzvané ohryzové plochy z mäkkých drevín, ktoré zver rada navštevuje, respektíve stínajú niektoré atraktívne dreviny, ako napríklad jaseň. Ich asimilačné orgány a výhonky slúžia zveri ako krmivo a neskôr sa drevná hmota môže spracovať. Ohryzové plochy by sa mali budovať aj v revíroch s malou zverou, v tomto prípade sa v nich pestujú ovocné dreviny. Na úživných lúkach v niektorých revíroch poľovníci vysádzajú ovocné a plodonosné dreviny, ktoré spočiatku chránia pletivom. Neskôr plody jablone, hrušky, ale aj gaštanov a pagaštanov slúžia ako prirodzená potrava pre zver.

Spolupráca

Žiaľ, v mnohých revíroch sa oddelila lesnícka činnosť od poľovníckej a dostatočne sa nehľadí na to, aby mala zver na základe hospodárenia v lese prístup k prirodzenej potrave. V mnohých prípadoch, keby sa užívatelia poľovných pozemkov dohodli s užívateľmi poľovných revírov, bolo by menej škôd spôsobených zverou aj na zveri a zrejme by sa do lesa nemuselo nosiť toľko krmiva. Správnym hospodárením v lese, uprednostňovaním výberkového spôsobu či udržiavaním výmladkového lesa môžeme dosiahnuť lepšiu úživnosť revíru a lepšie podmienky pre zver. Viacerí poľovnícki odborníci z praxe tvrdia, že pokiaľ nie je snehová pokrývka vyššia ako 40 centimetrov, v slovenských podmienkach ani netreba zver prikrmovať, azda okrem revírov v extrémnych terénnych a klimatických podmienkach. Aj cez 40 centimetrov snehu si totiž zver dokáže vyhrabať prirodzenú potravu. Každopádne je však potrebné mať prikrmovacie zariadenia v poriadku a v dostatočných množstvách. Sama zver sa potom rozhodne, ktorú potravu bude prijímať. Na sústredených krmoviskách, kde sa koncentruje zver, je vhodné vybudovať zateplenú pozorovateľňu. Nie na lov, ale na sledovanie a zisťovanie stavov, druhovej, vekovej a sociálnej štruktúry zveri. Pozorovateľne sa oplatí budovať aj pri bahniskách a kalužiskách. V mnohých prípadoch ich však nahrádzajú moderné fotopasce.

 

© 2013- 2014 PZ BRDO I. Ostrá Lúka

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode