Streľba pod uhlom

V členitom teréne poľovník často strieľa na zver do kopca alebo z kopca. Ako správne zamieriť?

V júlovom časopise Poľovníctvo a rybárstvo z roku 2011 bol uverejnený nasledovný článok, ktorý má za cieľ čitateľovi priblížiť náležitosti streľby pod uhlom. Autor v ňom uvádza, že pri rovnakej vzdialenosti zveri od strelca strela letiaca na zver šikmo hore alebo dole prekonáva zemskú príťažlivosť na kratšom úseku ako strela letiaca k zveri, ktorá je v rovine so strelcom. Pri vzdialenosti cieľa približne sto metrov a polohovom uhle 60° pôsobí iba na päťdesiatich metroch a výsledkom je odchýlka bodu zásahu od zámerného bodu, ktorú označujeme ako vysoký zásah. Preto platí pravidlo, že z kopca alebo do kopca vždy mierime pod bod predpokladaného zásahu.

Užitočná pomôcka

V priloženej tabuľke, spracovanej podľa údajov Hansa Rauma, sú uvedené odchýlky bodu zásahu od zámerného bodu (vysoký zásah) pri šikmých streľbách na rozličné nastrelené vzdialenosti z rôznych kalibrov. Z tabuľky vidieť, že pri streľbe do sto metrov a polohovom uhle do 30° sú odchýlky (vysoký zásah) také nepatrné, že ich pri streľbe prakticky netreba brať do úvahy. Stačí mieriť na cieľový bod, lebo zámerný bod je takmer totožný s bodom zásahu. Na lepšiu názornosť poslúži aj nákres Martina Kulicha, venovaný správnemu miereniu na srnca. Pri streľbe na sto metrov a polohovom uhle 60° bez ohľadu na to, či z kopca, alebo do kopca, mierime vždy nižšie, na spodný okraj hrudníka srnca. Podľa výpočtov Hansa Rauma 2 až 6 centimetrov pod predpokladaný bod zásahu (stred komory) v závislosti od kalibru zbrane a hmotnosti strely. Hodnota 2 až 6 centimetrov je označovaná ako vysoký zásah. Ale pri streľbe zo zbrane nastrelenej na dvesto metrov v uhle 60° je odchýlka (vysoký zásah) už 9 centimetrov. Pri použití vysoko razantných kalibrov, ľahkých striel a nastrelení zbrane na tristo metrov predstavuje odchýlka až 24 centimetrov. V našich podmienkach sa guľové zbrane spravidla nastreľujú na vzdialenosť sto metrov, ale strieľame na rôzne vzdialenosti. Hans Raum podľa výpočtov vysvetľuje, ako postupovať v prípade, že guľovnica je nastrelená na dvojnásobnú vzdialenosť. Pri polohovom uhle 30° na vzdialenosť 200 – 250 metrov môžeme mieriť priamo na cieľ, lebo odchýlka na túto vzdialenosť je malá, iba 2,5 až 4 centimetre. Pri streľbe z razantných kalibrov na vzdialenosť približne 250 metrov dráha strely už klesá pod zámernicu, čiže prejavuje sa tu nepatrný nízky zásah. Na vzdialenosť tristo metrov je nízky zásah asi 3 centimetre. V tomto prípade musíme položiť zámerný bod o niečo nad stred komory srnca.

Praktický príklad

V Ostrej doline strieľali na jelenicu dolu svahom pod uhlom asi 30° na vzdialenosť asi tristo metrov. Poľovník zamieril presne na komoru, ale bod zásahu bol v skutočnosti v nízkej komore, pričom strela poškodila spodnú časť pľúc. Zver síce farbila dobre, ale dohľadávka s farbiarom bola časovo aj fyzicky veľmi náročná. Pri polohovom uhle 45° na dvesto metrov je odchýlka zaokrúhlene 4 centimetre, čiže treba mieriť na nízku komoru, teda nie celkom na šírku dlane pod stred komory. Na vzdialenosť dvestopäťdesiat až tristo metrov môžeme mieriť na komoru, lebo horizontálna hodnota nízkeho zásahu je v dôsledku uhla 45° zdvihnutá. Pri polohovom uhle 60° a výstrele z vysoko razantného kalibru na dvesto metrov je odchýlka bodu zásahu od zámerného bodu deväť centimetrov, čiže treba mieriť na šírku dlane pod stred komory srnca. Približne rovnako to platí na dvestopäťdesiat metrov. Na tristo metrov dochádza k jemne vysokému zásahu, asi do 5 centimetrov v závislosti od kalibru. Samozrejme, prax je nad všetky teórie. Poľovník sa musí v reálnej situácii rýchlo rozhodnúť a nemá čas na matematické výpočty. Najmä mierenie na viac ako 250 metrov si žiada skúseného strelca, ktorý vie zohľadniť i vplyv klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Lebo o dobrom či zlom zásahu vtedy rozhoduje doslova niekoľkocentimet- rové posunutie zámerného bodu. Mieridlá by mali stáť pevne na zámernom bode a spúšť treba stiahnuť bez pohybu zbrane.