Ešte v roku 2011 boli v nemeckom časopise Jaegermagazin uverejnené výsledky testu ako sa správa strela, ktorá opustila hlaveň zbrane pri prechode cez „prekážku“. Priblížme si ich a oboznámme sa s nimi, kedže asi väčšina z nás zažila situáciu, kedy stojac pri kukuričnom poli spozorovali diviačiu zver, ktorá smerovala do kukurice. Otázka, na ktorú sa test snažil nájsť odpoveď, bola: Môžeme steblá kukurice stojace za zverou využiť ako „lapače“ striel ?
Na sklonku leta a na jeseň, sa strelcom stojacim pred kukuričným poľom, javia steblá kukurice ako nepreniknuteľný múr. Niektorí, sa domnievajú, že strela, ktorá prenikla do kukurice spotrebuje rýchlo svoju energiu a po nejakých 20 alebo 30 m spadne na zem. Za účelom objasnenia, čo je pravdou na tomto tvrdení a pri dodržaní všetkých bezpečnostných podmienok sa vykonal tento test. Pri teste boli použité zbrane guľobroková kozlica Blaser 97 a guľovnica Blaser R93.
Strieľalo sa v prípade guľobrokovnice Blaser 97 31,5 g jednotnou strelou Rottweil Brenneke Classic kaliber 12/70 a v prípade guľovnice RWS 19 g Uni Classic, RWS 16,7 g HMK a Norma 15 g Vulcan v Nemecku obľúbeným kalibrom na lov diviačej zveri 9,3 x 62. Vo vzdialenosti 40 m od okraja kukuričného poľa bola v kukurici umiestnená biela posteľná plachta rozmerov 210 x 145 cm, ktorá bola uchytená ako palec hrubou trojicou sklolaminátových tyčí. Pre strelca bola jediným záchytným bodom 6 m vysoká tyč umiestnená za posteľnou plachtou. Strieľalo sa zo streleckej trojnožky šikmo na riadky kukurice zo vzdialenosti 40 m. Z každého náboja sa vystrelilo 5-krát t.j. celkový počet 20 rán. V prípade jednotnej brokovej strely Brenneke 4 z 5 striel zasiahli plachtu, ale žiadna nebola zachytená a preto nebolo možné zistiť prípadnú deformáciu alebo fragmentáciu striel. Aj v prípade guľových striel toto nebolo možné zistiť. Ako je možné vidieť na pripojenom obrázku, všetkých 15 guľových striel trafilo posteľnú plachtu.
Zdroj:jaegermagazin.de
Veľkosť a tvar otvorov po strelách u väčšiny z nich naznačoval, že počas letu neprišli ku styku s prekážkou ale tiež, že u niektorých z nich dochádzalo k väčšiemu alebo menšiemu priečnemu „vybočeniu“ z priameho smeru letu. Na bielej plachte bolo viditeľné zelené sfarbenie po zvyškoch z kukurice resp. prilepené častice z kukurice. Za posteľnou plachtou boli umiestnené za sebou dve lepenky, s rozmermi 50 x 50 cm a hrúbky 2 cm, ktoré poskytli cenné informácie o tom, že niektoré z použitých striel ( dve jednotné strely do brokovnice a dve guľové strely ) po prekonaní vzdialenosti 40 m v kukuričnom poli disponovali ešte veľkou energiou.
Závery na základe výsledkov testu:
1) Jednotné strely do brokovnice kalibru 12/70 a guľové strely kalibru 9,3 x 62 môžu aj po prieniku kukuricou do hĺbky 40 m spôsobovať životu ohrozujúce zranenia.
2) Fragmenty strely môžu rozširovať radiálne nebezpečenstvo pre okolie, či už v prípade jednotnej strely alebo guľovej strely.
3) Zvažovaž streľbu v oblasti kukuričného poľa, ak v smere streľby sa nenachádza veľmi dlhé pole ( často krát sa strieľa vo vykosených priesekoch kukurice).
4) Pozor, strela sa môže odraziť od kameňa alebo tvrdej hliny a potom nekontrolovateľne letieť ešte aj niekoľko stoviek metrov.
Je jasné, že za rovnakých experimentálnych podmienok prostredia napr. s veľmi rýchlymi strelami môžeme dosiahnuť odlišné výsledky. Spoľahnúť sa na to, že s „mojimi „ nábojmi sa pri takejto streľbe nemôže nič stať, je príliš veľkým hazardom. Nezabúdajme na to, že naša zodpovednosť pri výstrele končí až pádom strely na zem. A to môže byť až po niekoľkých stovkách metrov a možno aj v inom smere v akom sme strieľali.
***
Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk
Poľovnícke združenie BRDO I. Ostrá Lúka
PZ BRDO I. Ostrá Lúka