Streľba do kukuričného poľa

21.08.2013 13:22
Autor: Ján Krnáč

Ešte v roku 2011 boli v nemeckom časopise Jaegermagazin uverejnené výsledky testu ako sa správa strela, ktorá opustila hlaveň  zbrane  pri  prechode  cez „prekážku“. Priblížme si ich a oboznámme sa s nimi, kedže asi väčšina z nás zažila situáciu,  kedy  stojac  pri  kukuričnom  poli  spozorovali  diviačiu  zver,  ktorá smerovala  do  kukurice.  Otázka,  na  ktorú  sa  test  snažil  nájsť  odpoveď, bola: Môžeme steblá kukurice stojace za zverou využiť ako „lapače“ striel ?

Na sklonku leta a na jeseň, sa strelcom  stojacim pred kukuričným poľom, javia steblá kukurice ako nepreniknuteľný múr. Niektorí, sa domnievajú, že strela, ktorá prenikla do kukurice spotrebuje rýchlo svoju energiu a po nejakých 20 alebo 30 m spadne na zem. Za  účelom  objasnenia,  čo  je  pravdou  na  tomto  tvrdení  a pri  dodržaní  všetkých  bezpečnostných podmienok sa vykonal tento test. Pri teste boli použité zbrane guľobroková kozlica Blaser 97 a guľovnica Blaser R93.

Strieľalo sa v prípade guľobrokovnice Blaser 97 31,5 g jednotnou strelou Rottweil Brenneke Classic kaliber 12/70 a v prípade guľovnice RWS 19 g Uni Classic, RWS  16,7 g HMK a Norma 15 g Vulcan v Nemecku obľúbeným kalibrom na lov diviačej zveri 9,3 x 62. Vo vzdialenosti 40 m od okraja kukuričného poľa bola v kukurici umiestnená biela posteľná plachta rozmerov  210  x  145  cm,  ktorá  bola  uchytená  ako  palec  hrubou  trojicou  sklolaminátových  tyčí.  Pre strelca bola jediným záchytným bodom 6 m vysoká tyč umiestnená za posteľnou plachtou. Strieľalo sa zo streleckej trojnožky šikmo na riadky kukurice  zo vzdialenosti 40 m.  Z každého náboja sa vystrelilo 5-krát  t.j.  celkový  počet  20  rán.  V prípade  jednotnej  brokovej  strely  Brenneke  4  z 5  striel  zasiahli plachtu,  ale  žiadna  nebola  zachytená  a preto  nebolo  možné  zistiť  prípadnú  deformáciu  alebo fragmentáciu striel.  Aj  v prípade  guľových  striel  toto  nebolo  možné  zistiť.  Ako je  možné  vidieť  na pripojenom obrázku, všetkých 15 guľových striel trafilo posteľnú plachtu.

1

Zdroj:jaegermagazin.de

Veľkosť  a tvar  otvorov  po  strelách  u väčšiny  z nich  naznačoval,  že  počas  letu  neprišli  ku  styku s prekážkou  ale  tiež,  že  u niektorých  z  nich  dochádzalo  k väčšiemu  alebo  menšiemu  priečnemu „vybočeniu“  z priameho  smeru  letu.  Na  bielej  plachte  bolo  viditeľné  zelené  sfarbenie  po  zvyškoch z kukurice resp. prilepené častice z kukurice. Za posteľnou plachtou boli umiestnené za sebou dve lepenky, s rozmermi 50 x 50 cm a hrúbky 2 cm, ktoré  poskytli  cenné  informácie  o tom,  že  niektoré  z  použitých  striel  ( dve  jednotné  strely  do brokovnice a dve guľové strely )  po prekonaní vzdialenosti 40 m v kukuričnom poli disponovali ešte veľkou energiou.


Závery na základe výsledkov testu:

1)  Jednotné  strely  do  brokovnice  kalibru  12/70  a guľové  strely  kalibru  9,3  x  62  môžu  aj  po prieniku kukuricou do hĺbky 40 m spôsobovať životu ohrozujúce zranenia.

2)  Fragmenty  strely  môžu  rozširovať  radiálne  nebezpečenstvo  pre  okolie,  či  už  v prípade jednotnej strely alebo guľovej strely.

3)  Zvažovaž streľbu v oblasti kukuričného poľa, ak v smere streľby sa nenachádza veľmi dlhé pole (  často  krát  sa  strieľa  vo  vykosených  priesekoch  kukurice).

4)  Pozor, strela sa môže odraziť od kameňa alebo tvrdej hliny a potom  nekontrolovateľne letieť ešte aj niekoľko stoviek metrov.

Je  jasné,  že  za  rovnakých  experimentálnych  podmienok  prostredia  napr.  s veľmi  rýchlymi  strelami môžeme dosiahnuť odlišné výsledky. Spoľahnúť sa na to, že s „mojimi „ nábojmi sa pri takejto streľbe nemôže nič stať, je príliš veľkým hazardom. Nezabúdajme na to, že naša zodpovednosť pri výstrele končí až pádom strely na zem.  A to môže byť až po niekoľkých stovkách metrov a možno aj v inom smere v akom sme strieľali.

 

***

Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk

© 2013- 2014 PZ BRDO I. Ostrá Lúka

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode