Predsadenie: Teória pre prax

30.04.2013 21:07
Autor: Ján Krnáč

 

Pri streľbe na zver sa strelec snaží strieľať vtedy, keď je zver k nemu postavená bokom a v kľude. Nájde sa však zver, pri ktorej vzhľadom na jej špecifické vlastnosti je tento stav skôr výnimkou ako pravidlom napr. diviak, líška alebo vlk. Pri týchto bude strelec nútený strieľať vtedy, keď zver je v pohybe. Je preto potrebné sa na tento spôsob streľby pripraviť.

Cieľom teoretickej prípravy je pochopenie vzájomných vzťahov. Pri streľbe na bežiaciu zver zohráva veľmi dôležitú úlohu predsadenie. Keď si to rozložíme na drobné, tak ide o preloženie zámerného bodu pred cieľ. Cieľovým bodom je optimálny bod zásahu ( komora ) na terči je to oblasť znázornená desiatkou.

Veľkosť predsadenia ovplyvňujú nasledujúce činitele

a) vzdialenosť zveri od strelca sz ( m )
b) rýchlosť pohybu zveri vz ( m/s )
c) počiatočná rýchlosť strely v0 ( m/s )

Čo sa týka činiteľa a) tak podľa zaužívaných pravidiel by táto vzdialenosť nemala presiahnuť 75 m. Niekedy sa v literatúre uvádza aj vzdialenosť 100 m. A tu sme pri prvom „kamene úrazu". Pre mnohých strelcov je odhad vzdialenosti veľkým problémom. Niekto môže však namietať, že veď môžeme použiť diaľkomer, áno to môžete, ale je pri streľbe na bežiacu zver na to čas ? Tu rozhoduje každá sekunda. Odhad vzdialenosti musí byť nie len presný ale aj rýchly.

U činiteľa b) sa tiež ukazuje, že to nie je tak ľahké ako to môže na prvý pohľad vyzerať. Skúšal som pátrať v dostupnej literatúre po údajoch týkajúcich sa diviačej zveri a zostal som nemilo prekvapený. Napr. v knihe Lovecká střelba, J.Bílý sa píše o troch druhoch pohybu diviačej zveri: klus ( 3 – 5 m/s ), beh ( 8 – 10 m/s ) a úniková rýchlosť ( 12 – 14 m/s ). V jednej nemeckej poľovníckej literatúre sa uvádza napr. úniková rýchlosť diviaka 12,5 m/s, beh 6,94 m/s a v prípade lanštiaka úniková rýchlosť 11,11 m/s a beh 5,56 m/s, alebo v inej úniková rýchlosť 10 m/s a beh 2 m/s. V knihe Poľovnícke strelectvo, T.Krivjanský sa uvádza napr.diviačia zver v kluse ( 3 – 5 m/s ), v behu ( 10 – 12 m/s ) a úniková rýchlosť ca 15 m/s. Samozrejme, že rýchlosť zveri bude ovplyvnená profilom terénu.

A nakoniec činiteľ c) sa na prvý pohľad zdá byť najjednoduchší. Keď si pozrieme balistické tabuľky tak zistíme, že sa uvádzajú len niektoré hodnoty napr. pre 0m resp. 100m. A je tu ešte jeden problém, ako som mal možnosť zistiť v dostupnej literatúre. Tak v prípade rýchlosti strely pre výpočet veľkosti predsadenia sa v jednej uvádza použitie počiatočnej rýchlosti strely, v inej priemernej rýchlosti strely, čo je vlastne súčet hodnoty počiatočnej rýchlosti ( zistíme z balistickej tabuľky ) a rýchlosti strely vo vzdialenosti, v ktorej sa nachádza zver a tento deleno 2. Kde zistíme hodnotu rýchlosti strely napr.vo vzdialenosti 75 m ?

Ale ako vypočítame potrebné predsadenie p ( m ) ? Vzorec pre jeho výpočet je jednoduchý

clanok_predsadenie_v1a

 

 

 

 

Skúsme si vypočítať zopár vzorových príkladov, ktoré nám osvetlia vzájomné vzťahy.

Pr.1) Uvažujme napr.náboj kalibru 8x57IS so strelou 12,7g s v0=790 m/s a v100=691 m/s. Budeme strieľať na utekajúceho lanštiaka ( uvažujeme s rýchlosťou 10 m/s ) na vzdialenosť 50 m. Podľa už známeho vzorca /1/ vypočítame veľkosť predsadenia

clanok_predsadenie_v2a

 

 

 

Pr.2) Teraz vypočítajme veľkosť predsadenia s rovnakým nábojom pri streľbe na vzdialenosť 100m s uvažovaním rýchlosti strely v0 = 790 m/s. Po dosadení hodnôt do vzorca /1/ dostaneme hodnotu presadenia 1,266 m.

Pr.3) Vypočítajme veľkosť predsadenia pri streľbe na vzdialenosť 100 m s uvažovaním hodnoty priemernej rýchlosti strely t.j.

clanok_predsadenie_v3a

 

 

 

Po dosadení priemernej rýchlosti strely do vzorca /1/ pre zvolený príklad dostaneme hodnotu predsadenia 1,351 m. V porovnaní s hodnotou vypočítanou v Pr.2) došlo k nárastu vzdialenosti v prepočte o 8,5 cm. Pre niekoho možno „zanedbateľná" vzdialenosť, ale keď sa zoberie vzdialenosť streľby a veľkosť cieľovej plochy ( komora ) tak sa to javí určite v inom svetle. Zo vzorca /1/ bude každému jasné, že čím bude rýchlosť strely v menovateli vyššia, tým bude veľkosť predsadenia menšia.

Dokladom toho je nasledujúci obrázok
( www.jaegermagazin.de ), ktorý znázorňuje veľkosť predsadenia pri streľbe na lanštiaka na vzdialenosť 50 m pre kalibre 8x68 S ( v0 = 1122 m/s, 8,2g ), 8x57 IS ( v0 = 790 m/s, 12,7g ) a .45 Blaser ( v0 = 620 m/s, 22,7g ) ( body v poradí zľava doprava ).

 

clanok_predsadenie2

 

 

 

 

 



 

 

Podobne môžeme vidieť na ďalšom obrázku (www.wildundhund.de ) o koľko sa presúva zámerný bod pred cieľ pri streľbe na pohybujúceho sa diviaka s rôznou rýchlosťou a pri rozdielnej vzdialenosti streľby. Na doplnenie je potrebné ešte uviesť, že hodnotu rýchlosti v km/h prepočítame na m/s tak, že hodnotu podelíme hodnotou 3,6. Zdá sa vám, že je to v podstate jednoduché ? Všetko čo vyzerá ako jednoduché má v niečom „zakopaného psa".

clanok_predsadenie3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Všetky doterajšie výpočty vychádzajú z predpokladu, že na zver strieľame v pravom t.j. 900 uhle. Ale vo väčšine prípadov sú situácie, kedy zver beží v inom ako 900 uhle voči strelcovi. V tomto prípade nám známy vzorec /1/ budeme deliť podieľom dvoch uhlov.

clanok_predsadenie_v4a

 

 

 

 

 

Vráťme sa k Pr.1), uvažujme ešte s tým, že zver beží pod uhlom 450 a dosaďme si hodnotu do vzorca /2/ a vypočítajme si veľkosť predsadenia pri týchto nových podmienkach.

clanok_predsadenie_v5a




 

Niekomu sa toto bude zdať zbytočné, ale uvedomte si, že pri zmene uhla, pod ktorým zver uniká, dochádza k zmenšeniu cieľovej oblasti.

Teraz si možno mnohí z vás kladú rovnaké otázky. Ale ako mi takto vypočítané hodnoty pomôžu pri praktickej streľbe ? Veď zver nebude čakať, kým si odmeriam vzdialenosti ? Nebudem predsa nosiť so sebou na poľovačku počítač alebo kalkulačku? Áno máte úplnú pravdu. Nemáte na to čas.

Ako pomôcku môžete použiť nasledujúce riadky:

-  v prípade diviaka je vzdialenosť od špičky rypáka po stred komory je približne pol metra
-  v prípade diviačaťa alebo lanštiaka v jeseni bude táto vzdialenosť kratšia asi o polovicu
-  hodnoty predsadenia si môžete pre vami používaný kaliber a náboj dopredu vypočítať v
pohodlí
vášho domova

Úlohou tohto krátkeho pojednania je pomôcť zjednodušiť prípravu streľby na bežiaci terč a pochopiť jej procesy v kontexte s využitím matematického vyjadrenia. Na záver sa ešte vrátim k tomu, ako odhadnúť vzdialenosť unikajúcej zveri od strelca. Pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver, vzhľadom na to, že stanovištia strelcov sú dopredu známe, by stačilo keby organizátori umiestnili jednoduché značky vo vzdialenosti napr.50m resp. 100 m od jednotlivých stanovíšť tak aby tieto jednotlivý strelci videli. A tieto značky by tiež mohli vymedzovať úsek, v ktorom by strelec mohol strieľať.

***

Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk

© 2013- 2014 PZ BRDO I. Ostrá Lúka

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode