Hygiena diviny

28.03.2014 16:20

Autor: Ján Krnáč

Hygiena zveriny sú poľovníkom osvojené návyky, aby v konečnom dôsledku mohol z uloveného kusu získať čo najkvalitnejšiu divinu. Základnými krokmi pre dosiahnutie kvalitnej diviny je správna voľba spôsobu lovu zveri a tiež správne umiestnený presný zásah. Poznáme síce niekoľko spôsobov lovu, ale už málo sa vie o tom, aký vplyv majú na konečnú kvalitu diviny.

Pri postriežke pokiaľ je zver v okamžiku zásahu v kľude a stojí bokom k strelcovi, tento môže umiestniť zásah na komoru alebo na krk. Zver zostáva v ohni a môže byť hneď nájdená a tiež vyvrhnutá. Pri posliedke je situácia sťažená, zver často spozoruje strelca, nie vždy stojí k strelcovi bokom, veľa krát sa musí strielať bez pevnej opory a z voľnej ruky. Zver nemusí po zásahu ostať v ohni, odbehne a vyvrhnutie je možné previesť až po jej dohľadaní. Najmenej ideálne podmienky sú pri spoločnej poľovačke – nadhánke. Zver je väčšinou v pohybe a uhol pre výstrel nie je 90°. Streľba je "z voľnej ruky" a v krátkom časovom okamihu. Z bezpečnostných dôvodov je možné dohľadávku previesť až po ukončení pohonu a vyvrhnutie zveri sa realizuje až po dohľadávke, čo môže trvať aj niekoľko hodín. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v 1g obsahu bachora sa nachádza asi 30 mil. zárodkov baktérií, ktoré sa pri vnútornej teplote čerstvo ulovenej zveri, po krátkej inkubačnej dobe každých 20 až 30 min delia (rozumej, že ich počet sa zdvojnásobí). Preto si každý môže ľahko spočítať, aký vplyv na hygienu diviny má rana na mäkko.

obr1

Rozhodujúcim faktorom je teda čas, ktorý uplynie medzi presným zásahom zveri, jej zhasnutím až do momentu jej vyvrhnutia. Strelec sa musí snažiť o dosiahnutie čo najkratšieho výsledného času. V praxi to potom znamená, že strelec si musí byť absolútne istý smrtiacim zásahom. Ideálny stav nastane vtedy, keď zver „zostane v ohni“. Po zásahu zviera zhasne priamo na mieste, alebo neodbehne od miesta nástrelu väčšiu vzdialenosť ako x metrov. Pre dosiahnutie takéhoto zásahu musia byť splnené predpoklady – miesto zásahu, výkon a druh použitej strely a veľkú úlohu hrá aj to, či v dobe výstrelu zver vedela alebo nevedela o strelcovi.

obr2

Pre zabezpečenie ideálneho stavu pri streľbe na zver, musí strelec dobre poznať jej anatómiu tela - presný rozsah hrudnej oblasti. Doteraz sa v odbornej literatúre uvádzali len grafické znázornenia oblasti hrudníka, pričom sa podklady získali z ulovenej zveri. U živej zveri sú pľúca naplnené vzduchom a z toho dôvodu majú iné ohraničenie ako po zhasnutí, čo tiež platí pre bránicu, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej. Na priloženej snímke je možné vidieť presné rozloženie dôležitých orgánov a kostí v dutine hrudnej živého srnca.

obr3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Presné rozloženie dôležitých orgánov v tele diviaka a jeleňa je vidieť na priložených obrázkoch.

obr4

obr5Aby strelec minimalizoval stav, že zver po zásahu odbehne veľmi ďaleko, musí zasiahnuť tú časť jej tela, ktorá jej znemožní ďalší pohyb. Výber miesta zásahu je podmienené terénom, v ktorom sa zviera nachádza. V členitom teréne, v miestach problematických dohľadávok by mal strelec mieriť buď na hlavu, krk, predné lopatky alebo chrbticu. Všetkým je jasné, že u trofejového jedinca nebudeme strieľať na hlavu, v pohybe alebo na veľkú vzdialenosť.

Tam kde nevadí, že zver po zásahu môže odbehnúť niekoľko desiatok metrov (lúky, polia, riedke lesné porasty) sa doporučuje strieľať tzv. na komoru.obr6 Dobrý zásah na komoru vedie k rýchlemu odkrveniu a následnému zníženiu tlaku, čo v konečnom dôsledku vedie k strate vedomia a následnej k usmrteniu zveri. Pokiaľ strela preletí pri bokom stojacom kuse zadnou oblasťou pľúc (čiarkovaná oblasť na obr. napr. pri srnčej zveri je to priestor od stredu hrudníka až po 9. medzirebrový priestor ), prenikne najprv zadným pľúcnym lalokom, potom dopredu vydutou bránicou, pečeňou alebo slezinou, žalúdkom a nakoniec zadným lalokom protiľahlých pľúc – zásah na mäkko. Takáto rana je síce absolútne smrteľná, ale v tomto prípade dochádza k znečisteniu diviny obsahom napr. žalúdka. Strelec musí ulovenú zver čo najskôr vyvrhnúť. Veľmi znečistené časti (vstrel a výstrel) sa odrežú vrátane okolia poškodeného tkaniva. Ostatné znečistenia sa odstránia prúdom čistej vody, ktorá musí mať kvalitu pitnej vody. Z dôvodu bakteriálnej kontaminácie diviny musí byť kus pri vonkajších teplotách vyšších ako 10 – 12°C najneskôr do 3.hodín uložený v chladnej miestnosti. Len tak je možné pri rane na mäkko oddialiť o niekoľko dní jeho negatívne následky a zabrániť výraznému zníženiu kvality diviny.

obr7

V prípade zásahu do hornej časti hrudného koša, aj keď trochu dozadu hovoríme o dutej rane (čiarkovaná oblasť na obr. ). Pokiaľ nie sú zasiahnuté stavce, dôjde len k poraneniu špičky pľúcnych lalokov. Po takejto rana zvyčajne následuje dlhé a namáhavé dohľadávanie, čo zbytočne predlžuje nám známy čas.

obr8Aby pri streľbe na bokom stojacu zver nedošlo k nežiadúcemu poškodeniu brušnej dutiny, je potrebné voliť zvislú líniu, ktorá prechádza zadným okrajom predného behu. Len zásah pred túto líniu dáva strelcovi istotu, že nedôjde k porušeniu brušnej dutiny a tým k zníženiu kvality diviny. Zver zostáva vo väčšine prípadov v ohni resp. môže odbehnúť pár metrov, ale kus môže byť po takomto zásahu veľmi rýchlo vyvrhnutý. Táto cieľová plocha je napr. u bokom stojacej srnčej zveri veľká asi ako kruh s priemerom 15 cm.

obr9Úspešnosť lovu si vyžaduje, aby jednak konštrukcia strely zabezpečila dostatočnú deformáciu strely pri očakávanej dopadovej energii a pri minimálnych stratách hmotnosti strely pri prenikaní organizmom zvere.

obr10A tiež, aby dopadová energia zabezpečila maximálnu penetráciu strely, najlepšie priestrel a to s dostatočnou rezervou. Aby tieto podmienky boli splnené, je nutné vybrať náboj s primeraným výkonom a strelu s požadovanými deformačnými vlastnosťami.

Pre porovnanie ranivosti a hlavne zastavovacích účinkov (pod čím sa rozumie „zostať v ohni„ a zabránenie odbehnutiu zranenej zveri) rôznych nábojov, boli vyvinuté ukazovatele tzv. index ranivosti. Takýmto ukazovateľom je tzv.Taylor Knock Out Index (TKO). Matematicky ide o jednoduchý súčin hmotnosti strely (g) , jej rýchlosti (m/s) v sledovanej vzdialenosti a jej priemeru (mm) a to všetko delené 1000. Na základe objektívneho porovnania ranivosti rôznych kalibrov a po vyhodnotení skúseností sa za dostatočne výkonné kalibre pre lov európskej zveri považujú náboje s TKO 100m väčším ako 40 a priemerom strely väčším ako 6 mm. Doporučená hodnota TKO pre srnca je 15, pre diviača a lanštiaka 30 a pre dospelého diviaka a jeleňa 40. Nasledujúci graf porovnáva hodnoty TKO niektorých kalibrov a rôznych hmotností strely pri rôznych vzdialenostiach streľby.

obr11

Ďalším dôležitým predpokladom správneho umiestnenia zásahu je aj to, či zver stojí alebo sa pohybuje. V tele a hlavne vo svaloch zvieraťa v pohybe sa nachádza veľmi veľa chemických látok na báze adrenalínu, ktoré vedia vyburcovať jeho svalstvo k neuveriteľným atletickým výkonom – postrieľaná zver odbieha desiatky až stovky metrov. Okrem toho má nestresovaná a zdravá zver teplotu tela 37 až 38°C. Pri postrieľanej alebo zveri v pohybe môže teplota vystúpiť až na 40°C. obr12Doteraz sme vychádzali z predpokladu, že zver pred výstrelom stojí v ideálnej polohe (bokom ku strelcovi). Vo väčšine prípadov však tesne pred výstrelom zver nebude stáť v ideálnej polohe, čo v konečnom dôsledku výrazne ovplyvní výsledok našej streľby. Ako sa prejavuje postoj zveri na úspešnosti streľby je možné vidieť na nasledujúcom obrázku. V každom prípade – nezabúdajme, že je nepoľovnícke strieľať na odchádzajúcu zver- obrázok J.

 

obr13

Táto problematika je široká, článok má ambíciu zhrnúť všetko podstatné, čo môže všetkým poľovníkom pomôcť pri získaní kvalitnej diviny. Použité obrázky sú prístupné na internete a slúžia na dokreslenie problematiky rozoberanej v článku.

***

Článok je prebratý zo stránky www.horar.sk

© 2013- 2014 PZ BRDO I. Ostrá Lúka

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode