Čaro spoločných poľovačiek

Posledné mesiace v roku sa nesú v znamení spoločných poľovačiek. Ich priebeh - od nástupu až po skončenie - iste poznajú všetci poľovníci, ale väčšine nepoľovníckej verejnosti ostávajú záhalené rúškom tajomstva. Preto je potrebné verejnosť oboznamovať s tým, že spoločná poľovačka na diviaky, ale aj na malú zver, nie je len výsostne o love. Jedná sa predovšetkým o spoločenskú udalosť plnú tradícií a zvykov, ktoré musí dodržiavať každý účastník poľovačky. Tieto zvyky a tradície sú postavené na úcte k zveri - či už k živej alebo ulovenej - rešpektovaní a úcte k ostatným účastníkom poľovačky a predovšetkým  na dodržiavaní bezpečnosti počas lovu.

Na spoločnej poľovačke sa zúčastní len pozvaný poľovník. Je nevhodné prísť s ďalším, nepozvaným hosťom. Dôležité je prísť na určené miesto v čas, najlepšie s časovou rezervou, v primeranom poľovníckom oblečení a s príslušnými dokladmi. Pre prichádzajúcich je samozrejmosťou pozdraviť všetkých prítomných podaním ruky, a pokiaľ sa niektorí hostia s niekým nepoznajú, predstaviť sa. Vedúci poľovačky alebo ním poverená osoba zapíše všetkých hostí, domácich poľovníkov a tiež honcov do prezenčnej listiny. Zapíše a skontroluje číslo poľovného lístka, zbrojného preukazu a kaliber zbrane.

Na pokyn vedúceho poľovačky zatrúbi lesničiar na lesnici signál "Pozor", ktorý pripomenie prítomným, že sa majú zoradiť na slávnostný nástup. Poľovníci nastupujú do jedného alebo viacerých radov podľa ich počtu a priestoru. Nastupuje sa s puškou na ľavom pleci a s klobúkom na hlave. Oproti strelcom sa zoradia honci a psovodi. Z ľavej strany strelcov sa postavia predseda, hospodár, a ak nie je sám vedúci poľovačky, potom ten, kto je touto úlohou poverený. Oproti nim zaujmú miesto lesničiari, čím sa vytvorí uzavretý obdĺžnik. Po tomto rozmiestnení sa ozve signál "Uvítanie", počas ktorého odložia prítomní pokrývky hlavy. Keď doznie signál, predseda PZ privíta prítomných a po ňom sa ujme slova poľovnícky hospodár, aby oboznámil s priebehom spoločnej poľovačky: čo možno loviť, koľko bude pohonov, kedy budú prestávky. Súčasne predstaví vedúcich strelcov, ktorý doprevádza strelcov na stanovištia a tiež vedúceho honcov. Vylosujú sa strelecké stanovištia. Po príhovoroch zaznie signál "Slávnostné lesnice", ktorým sa nástup končí.

Počas samotného lovu treba dodržiavať niekoľko pravidiel. Každý psovod a honec musí mať počas pohonu oblečenú reflexnú vestu a strelci musia mať na sebe reflexné prvky - reflexnú pásku na klobúku, reflexnú čiapku, alebo inú viditeľnú časť oblečenia, prípadne vestu. Od začiatku až do konca poľovačky je potrebné zaobchádzať so zbraňou opatrne. Zlamovacie pušky musia byť zlomené a guľovnice musia mať nábojovú komoru otvorenú. Nabíjať zbraň možno až na stanovišti a vybíjať hneď po skončení pohonu. Samozrejmosťou je, že pred ani počas poľovačky sa nesmú požívať alkoholické nápoje.

Pri spoločnej poľovačke na diviaky vedúci strelcov ukáže po príchode na určené stanovište poľovníkovi smer pohonu, z ktorého smeru má očakávať zver a bezpečné a dovolené smery strelby. Strelec sa poďakuje a rozchádzajú sa pozdravom "Lovu zdar !". V záujme bezpečnosti je dobré, keď sa poľovníci na susediacich stanovištiach kontaktujú aspoň zamávaním klobúka, aby o sebe navzájom vedeli. Strelec neopúšťa svoje stanovište a nestrieľa na zver ktorá je bližšie k susedným strelcom.

Platí zásada, že stanovište neopúšťame ani po ulovení zveri a to ani vtedy, ak sme ju zasiahli a zver uniká. S odchodom treba počkať do konca pohonu. Po skončení pohonu vedúci strelcov, alebo ním poverený strelec zvyčajne "zbiera" strelcov zo stanovíšť. Jemu je potrebné ukázať, kde sa nachádza zasiahnutá zver, prípadne ak zasiahnutá zver unikla, ukázať mu smer úniku a označiť ho pre tých, ktorí ju idú dohľadať. Ak na tú istú zver strieľalo viac strelcov, platí pravidlo "prvá guľa - posledný brok", no len ak bol zásah guľou smrteľný, alebo ak by bola zver zhasla aj bez ďaľšieho zásahu. Strieľať na smrteľne zasiahnutú zver je v rozpore s poľovníckou etikou. V sporných prípadoch o tom, kto ulovil zver, rozhoduje vedúci poľovačky.

Poľovačka sa končí výradom. Ulovená zver sa na výradisko ukladá vždy na pravý bok, chrbtom smerom k čelu výradu, od najväčšieho uloveného kusa po najmenší, v poradí diviak, líška. Zver musí byť ošetrená - vyvrhnutá. Výradisko je plocha obložená čečinou, so vstupom na strane, kde stoja strelci. V rohoch výradiska sa zapaľujú malé vatry. Líšky sa ukladajú s chvostom zahnutým do pravého uhla k telu. Zver na výrade sa neprekračuje, ale obchádza. Tak isto sa nemá prekračovať hranica výradiska, do výradiska možno vojsť len cez otvorený priechod. Kto poruší tieto zásady, dopúšťa sa priestupkov za ktoré bude súdený na poľovníckom súde, ktorý prebieha zvyčajne na poslednom pohone.

Na výrade sú účastníci výradu nastúpení takto: na čele výradiska (tam kam smerujú chrbty ulovenej zveri) stojí vedúci poľovačky, predseda PZ, poľovnícky hospodár, oproti nim stoja lesničiari. Po ľavej strane lesničiarov stoja strelci a oproti strelcom stoja honci a psovodi. Všetci sú nastúpení so zbraňami, psovodi aj so psami.

Nasleduje signál "Výrad". Všetci prítomní stoja s obnaženými hlavami. Po signáli nasleduje príhovor predsedu PZ, ktorý poďakuje lovcom i honcom za úspešný a bezpečný lov a pozve všetkých na "posledný pohon". Poľovný hospodár oznámi počty ulovenej zveri, zablahoželá úspešným lovcom a vyzve ich, aby vošli do výradiska a mohol im odovzdať strelecký zálomok. Strelec sa postaví k hlave ním ulovenej zveri. Ak strelec ulovil viac kusov posúva sa od najväčšieho k najmenšiemu. Strelec dostane od poľovného hospodára zálomok. Poľovník ktorý ulovil svojho prvého diviaka je pasovaný za lovca diviačej zveri. Po tomto sa predseda alebo vedúci poľovačky rozlúči pozdravom "Lovu zdar!" Prítomní odpovedajú "Zdar!" a zaznie signál "Lovu zdar!".

Po spoločnej poľovačke sa zvyčajne koná posedenie spojené s pohostením - posledný pohon. Vo veselej atmosfére a pri primeranom občerstvení sa preberie pribeh poľovačky, či sa rozprávajú príhody z iných poľovačiek. Už spomínaný poľovnícky súd má zábavno-výchovný charakter.